Ríbezľové príbehy 2018

Pre pestovanie ríbezle čiernej som sa rozhodla v roku 2013, pretože som chcela zachovať tradíciu pestovania ríbezlí v Pukanci. Za čias ovocinárskeho majetku tu boli vysadené desiatky hektárov čiernych ríbezlí. Ríbezle sa v tom čase predávali do mraziarní na Slovensku. Zmenila sa doba, začalo sa dovážať lacné ovocie zo zahraničia, prípadne mraziarne prestali fungovať a zanikol odbytový kanál pre produkciu čiernych ríbezlí. Tu sa v tom čase skončilo pestovanie bobuľovitého ovocia v Pukanci. Mala som záujem pokračovať v tradícii, ale na základoch ekologického poľnohospodárstva. Pozbierala som odvahu a vedomosti a v roku 2014 sme s podporou fondov EÚ vysadili rozsiahla plantáž ríbezlí, ktorú nájdete pri ceste z Pukanca smerom na Bohunice.
Začiatky boli ťažké, ale zároveň boli pre mňa veľkou výzvou. Tá výzva bola burina. Potrebovali sme ju v blízkosti kríkov čiernej ríbezle zlikvidovať, aby im nebránila v raste, dozrievaní jej bobúľ. Burina sa v konvenčnom poľnohospodárstve likviduje použitím chemických postrekov, ktoré sú účinné, ale majú negatívne pôsobenie na samotnú plodinu. V ekologickom poľnohospodárstve sú takéto prípravky zakázané. Jediné riešenie, ktoré prichádzalo do úvahy bola mechanická likvidácia. Kúpili sme výkyvnú sekciu s rotavátorom. A tu vznikol skvelý priestor, kedy som si vytvorila k ríbezli čiernej blízky vzťah.  Vieš ako?

Stačí stráviť denne aspoň štyri hodiny v bio sade na traktore - viacej proste nevládzem!

Prvý krát to bolo náročné - po šichte sa ti celé telo chveje, lebo traktor nie je limuzína!

Nôž sa nechcel zaryť do tvrdej Pukanskej zeme, čakali sme na dážď - počasie si nevyberieš!

Potom prišiel aj 20-minútový ľadovec - zúfalstvom som revala!

Nôž na podrezávanie buriny som dva krát zlomila - samozrejme som bola za zlú traktoristku, kde sa hrabem!

Dodnes si pamätám, ako som okopávala ríbezle a okolo lietali včielky a čmeliaky - krásny zážitok!

Ríbezle nakoniec získali priestor na rast a dôležitú vlahu - Cieľ splnený!